|
|
Umele slnko pod stropom svieti,
v umelej vaze umele kvety,
v umelom svete umelo je ti.
Zdal sa ti casto umely,
vo vytahu aj v posteli.
V nedelu aj v stredu vecer
umely vrtal v tebe cerv.
So srdcom z umelej hmoty
bol celkom ako ty.
Mozno mal vsetko umele:
myslienky, kosti, kosele.
Nechal ti kvietok umely,
kvet co sa neda opelit.
Mozno ho opeli motyl,
motylik z umelej hmoty. |
|
|
|
