|
|
Uz som v tej izbe,
kde sumenie hlasov,
zanika v tichu,
akoby som zhasol.
A cierna tma
sa mi pred tvarou vyzlieka.
V dialke som uvidel
mihnut sa cloveka.
Je to ta chvila,
co tu uz raz bola.
Na paty lepi sa
ta ista smola.
Vsetko sa kazi
a ja neviem preco.
Asi som bohu raz
povedal nieo...
Smyka sa mi v rukach
odrazu cely svet.
Ked hladam lasku,
tak
nikoho uz tu niet.
Uz niet
Len zbytocne vela viet.
Len tychto par smutnych viet. |
|
|
|
